Vlády eurozóny, ktorej ekonomika môže tento rok zaznamenať pokles až o
desatinu, urobili určité kroky na limitovanie škôd, ECB však upozorňuje,
že dôsledky pandémie bude eurozóna cítiť omnoho dlhšie. Niektoré
krajiny budú mať problémy splácať svoje dlhy, čo zvyšuje riziko ich
odchodu z eurozóny. K rizikám patria aj vysoko zadlžené firmy, ktoré
nebudú schopné vyriešiť svoju situáciu, ako aj mimoriadne nízka
ziskovosť bánk.
"Napriek tomu, že počty nakazených novým koronavírusom v jednotlivých
krajinách klesajú, pandémia ešte umocnila doterajšie citlivé miesta pre
finančnú stabilitu eurozóny," uviedla ECB, ktorú citovala agentúra Reuters.
Celkový vládny dlh eurozóny by mohol prekročiť 100 % hrubého domáceho
produktu (HDP). Dostal by sa tak výrazne nad úroveň dlhu z obdobia
dlhovej krízy. V Taliansku by sa mohol priblížiť k 160 % HDP, pričom
trhy postupne zvyšujú stávky na odchod krajiny z jednotného trhu.
Ak budú opatrenia prijaté na národnej alebo európskej úrovni považované
za nedostatočné na zabezpečenie udržateľnosti dlhu, odrazí sa to na
výnosoch dlhopisov najzraniteľnejších krajín eurozóny. Ako dodala ECB,
takýto vývoj sa následne môže preliať do súkromného sektora a zasiahnuť
banky, ktoré už teraz čelia vysokým stratám.